Pretože ani jedno z týchto "riešení" v skutočnosti neodstraňuje príčinu ale snaží sa len tĺmiť dôsledky. Uvažuje sa o vzniku celoslovenskej databázy psov, ktorá by mala pomôcť nájsť majiteľa zatúlaného psa. Takáto databáza nás bude stáť nemalé peniaze a obávam sa, že efekt bude opäť nulový. Prečo? Lebo niečo podobné už existuje. Už v súčasnosti by každý pes mal byť prihlásený a jeho majiteľ by mal platiť daň. Nejako to však nefunguje.
Čistokrvné psy nie sú problémom, pretože každý čistokrvný pes je je tetovaný, čiže existuje kompletná databáza týchto psov a zároveň čistokrvný chov je kontrolovaný, takže počet nechcených šteniat je v tomto prípade takmer nulový. Taktiež treba povedať že ak si niekto zaobstará čistokrvné šteňa za niekoľko stoviek eur tak si dobre rozmyslí či ho len tak vyhodí na ulicu.
Problémovou skupinou sú krížence. Tu skutočne neexistuje žiadna kompletná databáza a otázka je či vôbec môže. Stupeň kontroly v tomto prípade je veľmi nízky. Nemôžeme prehliadnuť veľkú skupinu túlavých psov v nelegálnych osadách ktoré nepatria nikomu, ale keď prídu pracovníci aby ich odchytili tak sa vzbúri celá osada. A obávam sa že tu nepomôže nijaká databáza ani čipovanie ani nič podobné. Žiaľ nie len minoritné obyvateľstvo zásobuje útulky nechcenými psami. Množstvo vianočných darčekov končí na ulici a to je smutné.
Všetko je to o zodpovednosti. Zaobstráť si šteňa znamená vziať na seba zodpovednosť na 10 možno 15 rokov.Nemôžem sa rozhodnúť zo dňa na deň, že chcem mať psa. A tiež nemôžem len tak na nátlak dieťaťa kúpiť psa a potom dieťa zistí, že to nie je hračka a po týždni už ho nechce. Preto by sa aj v škole malo viac učiť o domácich zvieratách, ich nárokoch, výchove, aby už aj deti dokázali zvážiť či skutočne sa dokážu postarať o domáce zvieratko, aby sa tak predišlo zbytočným darčekom, ktoré sa po týždni nedajú zatvoriť do skrine.